Podľa novej globálnej výskumnej správy Habitat for Humanity traja zo štyroch ľudí obmedzujú výdavky na základné veci, aby si mohli dovoliť bývanie

Kvôli nákladom na bývanie sú milióny ľudí po celom svete nútené robiť ťažké kompromisy – a to na úkor potravín, zdravotnej starostlivosti, finančného zabezpečenia či významných plánov do budúcnosti, ako uvádza globálna výskumná správa, ktorú dnes zverejnila organizácia Habitat for Humanity International. Správa s názvom Domov, za akú cenu? , ktorá vychádza z celonárodne reprezentatívnych prieskumov medzi 30 000 ľuďmi v 22 krajinách, odhaľuje, že celkové náklady na bývanie nezahŕňajú ani zďaleka len platby nájomného alebo hypotéky – zahŕňajú to, čoho sa ľudia vzdajú, aby si zabezpečili miesto, ktoré môžu nazvať domovom.

Traja zo štyroch respondentov prieskumu (75 %) uviedli, že v uplynulom roku znížili aspoň jeden výdavok, aby si mohli dovoliť náklady na bývanie. Najväčší tlak je pritom na ľudí, ktorí už aj tak čelia väčšej zraniteľnosti v oblasti bývania, vrátane tých, ktorí žijú v neformálnych podmienkach (89 %), skupín s nízkymi príjmami (85 %) a mladších generácií – generácie Z a mileniálov (81 %). Kompromisy zasahujú do základných potrieb, pričom tretina respondentov (33 %) míňa menej na potraviny, 32 % siaha na úspory alebo núdzové fondy a 13 % odkladá lekársku starostlivosť alebo sa jej vyhýba, aby si mohli dovoliť bývanie.

Napriek týmto obetiam má mnoho domácností stále problémy, pričom takmer polovica ľudí po celom svete (48 %) uviedla, že jediný neočakávaný problém by im mohol ohroziť schopnosť udržať si domov. Dostupnosť bývania takisto núti ku kompromisom v oblasti bezpečnosti, pričom 40 % opýtaných uvádza, že akceptujú určitú mieru rizika spojeného so svojím bývaním, pretože bezpečnejšie možnosti sú mimo dosahu. Ľudia vo všeobecnosti neveria, že by boli riešenia na obzore, pričom 56 % z nich uviedlo, že systém bývania v ich krajine je narušený alebo nefunguje.

„Domov by nikdy nemal byť na úkor zdravia alebo budúcnosti. Mal by byť základom zdravia, príležitostí a finančného zabezpečenia. Napriek tomu je viac ako polovica ľudí presvedčená, že systém bývania v ich krajine je narušený alebo pre nich jednoducho nefunguje," povedal Jonathan Reckford, generálny riaditeľ organizácie Habitat for Humanity International. „Nemôžeme akceptovať budúcnosť, v ktorej ľudia musia znížiť svoje očakávania o tom, čo by im mal domov poskytovať. Výskum ukazuje, prečo potrebujeme, aby vlády, podniky a komunity spolupracovali na vytváraní systémov bývania, ktoré ľuďom pomôžu vybudovať si budúcnosť namiesto toho, aby len prežívali prítomnosť."

Odkladané rodiny, klesajúca životná úroveň
Dopad nákladov na bývanie presahuje rozpočty domácností a ovplyvňuje súčasnú životnú úroveň ľudí a budúcnosť, ktorú by si chceli vybudovať.

• Viac ako polovica ľudí (56 %) uvádza, že náklady na bývanie im komplikujú zakladanie rodiny. U generácie Z a mileniálov sa tento podiel zvyšuje na 62 %.
• Takmer 6 z 10 rodičov a opatrovníkov (58 %) sa obáva, že náklady na bývanie obmedzujú príležitosti pre ich deti. To zdôrazňuje, akým spôsobom tlak na bývanie odďaľuje dôležité životné míľniky a sťažuje dosiahnutie dlhodobého zabezpečenia.
• Obavy o budúce vlastníctvo bývania sú najvyššie v krajinách s vyššími príjmami, najmä v Severnej Amerike, kde viac ako polovica ľudí, ktorí nevlastnia obytnú nehnuteľnosť v Kanade (56 %) a takmer polovica v USA (42 %) uvádza, že neočakávajú, že sa im niekedy v živote podarí bývať vo vlastnom domove.
• Nedostatok spokojnosti s bývaním je pritom najvyšší v krajinách s nízkym národným hrubým príjmom, ako je Pobrežie Slonoviny (66 %) a Etiópia (63 %), v porovnaní s celosvetovým priemerom 35 %.
• Viac ako každý tretí človek (35 %) uvádza, že jeho bytová situácia je preňho jedným z najväčších zdrojov stresu v živote, pričom tento počet stúpa na 64 % medzi respondentmi žijúcimi v na základe neformálnych dohôd a na 39 % medzi mladšími generáciami (generácia Z a mileniáli).

Nájomníci tvrdia takmer 1,5-krát častejšie ako majitelia domov, že ich bytová situácia by im mohla negatívne ovplyvniť zdravie (28 % oproti 19 %).

Takmer 9 z 10 respondentov po celom svete (89 %) uvádza, že bezpečné, pohodlné a spoľahlivé bývanie im pomáha udržať si duševné zdravie. To zdôrazňuje, že bývanie nie je len finančná otázka, ale otázka, ktorá čoraz viac formuje životnú úroveň ľudí, ich odolnosť a schopnosť starať sa o seba a svoje rodiny.

Bezpečnosť bývania tiež čoraz viac ovplyvňuje zmena klímy, pričom takmer tretina ľudí (30 %) očakáva, že extrémne počasie im do troch rokov sťaží život v ich domovoch, zatiaľ čo 18 % uvádza, že domov ich nechráni pred extrémnym počasím, ako je teplo, zima alebo záplavy.

Vlády, súkromné podniky, občianska spoločnosť a jednotlivci zohrávajú významnú rolu pri zabezpečovaní prístupu ľudí k bývaniu, ktoré rozširuje príležitosti, a nie ich obmedzuje. Organizácia Habitat for Humanity vyzýva vlády, aby prešli od prísľubov bývania ku konkrétnym cestám k bývaniu prostredníctvom politického záväzku a investícií; podniky, aby rozširovali a inovovali možnosti financovania bývania; kolegov a partnerov, aby premenili dôkazy na činy tým, že budú naliehať na zmenu politík, financovanie a zodpovednosť; a jednotlivcov a komunity, aby využili svoje hlasy, zručnosti a kontakty na pomoc pri presadzovaní trvalých riešení bývania.

Správa obsahuje podrobnejší rozpis týchto zistení vrátane prehľadov o jednotlivých krajinách a demografických údajoch. Ak sa chcete dozvedieť viac o správe alebo o organizácii Habitat for Humanity International, navštívte stránku habitat.org/HomeAtWhatCost.

Metodika
Celonárodne reprezentatívny prieskum sa uskutočnil v období od 10. apríla do 30. júna 2026 v 22 krajinách a zúčastnilo sa ho 30 758 ľudí. Výskum sa uskutočnil v rôznych krajinách vrátane Argentíny, Austrálie, Barbadosu, Brazílie, Kanady, Pobrežia Slonoviny, Egypta, Etiópie, Guatemaly, Indonézie, Írska, Kene, Mexika, Nepálu, Nigérie, Poľska, Južnej Afriky, Južnej Kórey, Trinidadu a Tobaga, Turecka, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov. Táto správa vychádza z pôvodného výskumu verejnej mienky, ktorý si objednala organizácia Habitat for Humanity International s cieľom lepšie pochopiť, ako bývanie ľudí ovplyvňuje ich každodenný život. Výskum bol navrhnutý tak, aby doplnil existujúce údaje o bývaní tým, že prekročí rámec systémových ukazovateľov a zachytí, ako bývanie ovplyvňuje pocit bezpečia, dostupnosti, stability, dôstojnosti, zdravia, príležitostí a komunity ľudí.

O organizácii Habitat for Humanity
Habitat for Humanity je hnutie ľudí vo vašom okolí aj po celom svete, ktorí spoločne pracujú na budovaní prosperujúcejších a dynamickejších komunít tým, že zaisťujú, aby mal každý bezpečné a cenovo dostupné miesto, ktoré nazýva domovom. Od nášho založenia v roku 1976 ako kresťanskej organizácie sme spoločne pomohli viac ako 65 miliónom ľudí po celom svete formovať budúcnosť podľa vlastných predstáv vďaka prístupu k dôstojnému bývaniu. Dosiahli sme to spoluprácou s ľuďmi zo všetkých spoločenských vrstiev na výstavbe, opravách a financovaní domovov, inováciou nových spôsobov výstavby a financovania, ako aj presadzovaním politík, ktoré uľahčujú výstavbu a prístup k bývaniu pre všetkých. Spoločne budujeme domovy, komunity a nádej. Viac informácií nájdete na stránke habitat.org